Anjel visel z nebeského zrázu,
Neveriacky zízal do tiesňavy.
Nový svet bol bezhviezdny a tmavý
A utíchli stony v pekle zrazu.
Aj keď plachá tvár mu zružovela,
Chudé ruky sa mu rozochveli,
Mal svet snenia celkom celý
Aureolu hodnú archanjela.
Tesný je ten svet, no nech si sníva
O láske i o žiali a tieni,
V šere čias nech prestane už skrývať
Abecedu svojich prevtelení.
Аддис-Абеба, город роз.
На берегу ручьёв прозрачных,
Небесный див тебя принес,
Алмазной, средь ущелий мрачных.
Армидин сад… Там пилигрим
Хранит обет любви неясной
(Мы все склоняемся пред ним),
А розы душны, розы красны.
Там смотрит в душу чей-то взор,
Отравы полный и обманов,
В садах высоких сикомор,
Аллеях сумрачных платанов.