Nikolaj Gumiljov
Čitateľ kníh

Čitateľ kníh, tiež som chcel objaviť
tichý raj v pokornosti poznávania,
mal som ich rád, tie zvláštne výpravy,
čo spomienkam i nádeji sa bránia.

Vstupovať do prieplavov kapitol,
potokmi riadkov plávať bez únavy,
sledovať morskú penu pozdĺž mól,
počúvať hukot náhliacej sa riavy!

No večer… Ako zo strašného sna
je polnočný tieň za oltárnou skriňou
a kyvadlo je luna nehybná,
čo visí nad blikavou močarinou.

Ján Kvapil
(Nikolay Gumilev`s site)

Николай Гумилёв
Читатель книг

Читатель книг, и я хотел найти
Мой тихий рай в покорности сознанья,
Я их любил, те странные пути,
Где нет надежд и нет воспоминанья.

Неутомимо плыть ручьями строк,
В проливы глав вступать нетерпеливо
И наблюдать, как пенится поток,
И слушать гул идущего прилива!

Но вечером… О, как она страшна,
Ночная тень за шкафом, за киотом,
И маятник, недвижный, как луна,
Что светит над мерцающим болотом!

Стихотворение Николая Гумилёва «Читатель книг» на словацком.
(Nikolay Gumilev in slovak).

In other languages

All translations of this poem →